V utorok 28. mája si pripomíname nedožitých 85 rokov od narodenia
legendárneho slovenského fotografa a fotoreportéra Ladislava Bielika. "Otec
bol vtipný, bezprostredný. Organizoval zábavu, napríklad verejné
stranícke kapustnice vždy pre všetkých. Keď ma občas zobral do mesta
alebo do legendárneho Tulipánu, kde sedával s inými fotografmi,
fascinovalo ma koľko ľudí pozná a koľko ľudí pozná jeho. Aj pri
zoznamovaní sa s cudzími, väčšinou už pri druhej - tretej vete zaznel
smiech," povedal TASR jeho syn Peter Bielik.
Ladislav Bielik sa narodil 28. mája 1939 v Leviciach. Po maturite na
chemickej priemyslovke pracoval vo Virologickom ústave Slovenskej
akadémie vied v Bratislave. Tu sa začal venovať fotografovaniu. Ako
aktívny športovec preferoval najmä športovú tematiku. V roku 1965
zamieril do týždenníka Štart. Neskôr sa stal fotoreportérom denníka
Smena a práve tam ho zastihol aj tragický rok 1968 - vpád vojsk
Varšavskej zmluvy do bývalého Československa.
"Viem určite, že nemal rád vojnu a vojakov. Pamätám si, ako veľmi
nadával, keď sme raz cestou na Tále stretli kolónu sovietskych
vojenských vozidiel," zaspomínal si Peter Bielik.
Manžel novinárky Alice Bielikovej sa dostal do povedomia širokej
verejnosti najmä tým, že v auguste 1968 zachytil na svoj fotoobjektív
prvé dni intervencie v uliciach Bratislavy. Na celom svete ho však
preslávila predovšetkým jedna zo 187 zachovaných fotografií – Muž s
odhalenou hruďou pred okupačným tankom. V roku 1968 bola zaradená do
výstavnej kolekcie World Press Photo a opakovane sa objavovala v
renomovaných súboroch najlepších fotografií 20. storočia.
Ikonická fotografia zobrazuje bratislavského inštalatéra Emila Galla ako
stojí v prvý deň intervencie o pol deviatej ráno pred tankom. Meno
muža, ktorý sa postavil proti tanku, bolo dlhé roky neznáme. Až po
Nežnej revolúcii ho identifikovala jeho dcéra.
Cesta jednej z najpozoruhodnejších fotografií 20. storočia k verejnosti
bola značne strastiplná. Po prvý raz ju uverejnil na druhý deň po
začiatku invázie 22. augusta v mimoriadnom vydaní denník Smena bez
uvedenia mena autora. Noviny preniesli turisti za hranice a tam vyšla
fotografia prvýkrát 25. augusta 1968 v týždenníku Welt am Sonntag.
Vzápätí ju prevzali svetové agentúry a popredné zahraničné periodiká ako
napríklad americký The New York Times či nemecký Die Welt. Autorstvo
fotografie si prisvojili mnohí fotografi a agentúry, pričom dochádzalo k
viacerým faktografickým nepresnostiam.
"To, že otec vytvoril v auguste 1968 výnimočné fotografie sme vedeli,
pretože sme mali doma odložené mimoriadne vydanie denníka Smena, ako aj
jedno vydanie Welt am Sonntag. Keďže otec skoro a tragicky zomrel,
nestihol nikomu povedať, kde ukryl negatívy týchto fotografií," priblížil syn Peter.
Vzácne originály negatívov čakali na objavenie desiatky rokov. "Začali
sme ich hľadať v decembri 1989, keď nás o to veľmi nástojčivo žiadal
otcov skvelý kamarát Pavol Meluš. Napokon som ich našiel ja v starom
kufri, ktorý bol schovaný v pivnici," prezradil.
S objavom fotografií sa začal boj o autorské práva s nemeckou agentúrou
DPA. V dlhotrvajúcom súdnom spore padol definitívny verdikt o priznaní
autorských práv dedičom autora v roku 2012. To vďaka tomu, že rodina
našla originálne negatívy. Keby sa neboli súdili, bola by fotografia
dielom nemeckého občana.
Zábery z augusta 1968 Bielika síce preslávili, ale počas normalizácie
prišiel o zamestnanie. V roku 1971 musel odísť z redakcie denníka Smena a
po roku 1975 bol nútený opustiť aj redakciu týždenníka Štart. Po
mnohých žiadostiach a prosbách mu napokon ako jedinému fotografovi v
bývalom Československu povolili živnosť.
"Tento objav poznačil celý môj život. Otcovými fotografiami sa
zaoberám v podstate dodnes každý deň. Urobili sme od roku 1989 desiatky
výstav a vyhrali množstvo súdnych procesov s tými, ktorí si otcove
fotografie prisvojili. Z toho pramení aj obrovské poznanie o povahe
štátu, moci a o charaktere ľudí. Aj keď mi ho otec nemohol odovzdať
priamo, napokon sa ku mne dostalo práve cez jeho dedičstvo," zdôraznil pre TASR Peter Bielik.
Fotografovanie sa stalo Ladislavovi Bielikovi osudným. Zomrel nešťastnou
náhodou ako 44-ročný 24. marca 1984. Na automobilových pretekoch v
Pilíšskom pohorí pri Budapešti pretekár nezvládol manéver, vyletel z
trate a zabil šesť ľudí. Bielika zasiahla smrteľne letiaca pneumatika. "Otec zahynul tragicky pri výkone svojho povolania, keď som mal deväť rokov. To ráno a nasledujúce dni mám pevne vryté v pamäti," dodal.
Ladislavovi Bielikovi, ktorý sa výrazne zapísal do dejín slovenskej
reportážnej fotožurnalistiky udelil v roku 2003 prezident Slovenskej
republiky Rudolf Schuster za mimoriadnu fotoreportérsku prácu Rad
Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam a v rodných Leviciach je po ňom
pomenovaná Stredná umelecká škola.
V roku 2008, pri 40. výročí invázie vojsk Varšavskej zmluvy do
Československa, bolo od mája do septembra všetkých 187 fotografií
vystavených v parku na bratislavskom Šafárikovom námestí, v okolí
ktorého väčšina z nich vznikla.
Pri príležitosti 50. výročia od vytvorenia série legendárnych fotografií
bola vydaná 21. augusta 2018 séria pamätných predmetov. Zahŕňala
poštovú známku z edičného radu Umenie a suvenírovú bankovku s hodnotou 0
eur - obe s vyobrazením fotografie Ladislava Bielika Muž s odhalenou
hruďou. Jej súčasťou bola aj kniha August 1968 - Ladislav Bielik.